Nany Hudák a Spontánne Hudobné Zoskupenie

Fantasy Folk

  • Matej
  • Lienka
  • Nany
  • Fykes
  • Mirec
    • Magdaléna Boráková Hianiková alias Lienka / Violončelo, spev

    Pár otázok na Lienku 1. Kedy a ako do tvojho života vstúpila hudba?
    Kedy a ako si sa jej začala venovať aktívne?
    Hudba je v mojom živote od narodenia,
    už keď ma maminka priniesla z pôrodnice,
    zahral mi môj otec na husliach Montiho Čardáš.
    Práve ocko bol človek, ktorý ma, i keď nie cielene, k hudbe priviedol.
    Už ako deti sme sa s mojou sestrou motali okolo „jeho“ dychovky,
    bluegrassovej kapely, či divadla, kde skladal hudbu.
    Nebol preto žiaden div, keď som ako 6 ročná začala navštevovať
    vtedajšiu prievidzskú ľudovú školu umenia. Človekom,
    kvôli ktorému som si vybrala práve violončelo,
    (i keď sa mi tento nástroj páčil vždy) bola pani učiteľka Tunáčková,
    ktorá ma priviedla k láske k nemu.
    2. Je niekto, kto ťa hudobne ovplyvnil?
    Mala si a máš hudobné vzory? Čo rada počúvaš?
    Ja som sa vždy cítila ako inštrumentalista,
    v detstve bol mojim vzorom Martin Prievalský, spolužiak z ĽŠU,
    ktorý bol mimoriadny talent a momentálne pôsobí napríklad v renomovanej
    Cappelle Istropolitane v Bratislave.
    Potom som už žiadne vzory v oblasti hráča na violončele nemala.
    Asi ma prešli ideály, hlavne potom, čo som si veľmi rýchlo uvedomila,
    aká je to drina niekam to dotiahnuť .
    Hudbu milujem a moji obľúbení sú (okrem Nanyho):
    Beethoven, Brahms, Dan Bárta & Illustratosphere, Buty,
    ruskí Bratia Grimm a DDT, Darkness Positive, Strop
    3. Kedy a ako sa udialo, že si začala hrať v SHZ? Nanyho poznám už viac ako 20 rokov.
    Viac sme sa začali stretávať, keď som mala asi 19, Pod orechom.
    Vtedy už Bastilla neexistovala a v Nemej flaute,
    ktorá sa uberala iným hudobným štýlom, hral môj vtedajší priateľ.
    Takže som sa v tom čase priplietla okrem koncertov aj na nejaké skúšky.
    Tie boli z času na čas zriedkavejšie a kapela sa musela rozísť.
    Nany chcel ísť inou cestou a hľadal ľudí, ktorí by ňou išli s ním.
    Oslovil ma teda a hoci som spočiatku neverila,
    že to bude mať nejaký význam,
    presvedčil ma svojim talentom, ako hudobným, tak aj textárskym
    a jedného dňa som prišla k nemu domov na prvú skúšku.
    Odvtedy som bola členkou kapely, ktorá si začala hovoriť
    Spontánne hudobné zoskupenie príchodom ďalších členov,
    ktorými boli Fykes, Šulo (Peter Šulaj)
    a Jakub Tvrdík, nami prezývaný Kubovčík.
    4. Máš aj ďalšie hudobné aktivity? Si členkou aj iných hudobných projektov? Okrem SHZ nehrám v žiadnej inej kapele ani súbore.
    Príležitostne spolupracujem alebo som spolupracovala
    s viacerými muzikantami, buď pri nahrávaní (Janko Trojan, Milo Kráľ Band,
    Noriss, Števo Šanta, Vertigo P.A.F., Marián Geišberg, Janko Kulich, AYA a iní)
    alebo pri projektoch ako členka sláčikového kvarteta
    (Milo Kráľ Band, Minimal Music Quartet Ľuba Šama).
    5. Čo okrem muziky rada robíš? Okrem hudby sa prevažne venujem svoje rodine a blízkemu kruhu priateľov.
    Rada čítam, i keď teraz na túto aktivitu veľmi nemám čas.
    Mám rada magický realizmus (G.G. Márquez, M. A. Bulgakov),
    knihy J. M. Simmela, Johna Grishama a Feďa Výrostka.
    6. Čo je pre teba v živote dôležité? Rodina, pokoj, dobro a mier.