Fantasy Folk
Pár otázok na Mirca 1. Kedy a ako do tvojho života vstúpila hudba?Kedy a ako si sa jej začal venovať aktívne? To presne neviem, mám pocit, že hudba je v mojom živote od narodenia. A to nemyslím, keď som ju niekde započul, alebo si pustil „magneťák“, hrá mi v hlave neustále a myslím, že tam vstupuje cez srdce. Len som si to začal plne uvedomovať až vtedy, keď som na ňu uprel väčšiu pozornosť. Bolo to v neskoršom veku, mal som tuším dvadsaťdva rokov, kedy som si uvedomil, že hudba pôsobí nielen na dobrú náladu a iné pocitové rozpoloženia, ale že je aj silne liečivá. Vymazal som zo svojho pc všetky hry, nainštaloval potrebný softvér a začal skladať prvé beaty. Venoval som sa totiž rapu, bavilo ma lepiť osemtaktové ústrižky nabité emóciou a písať do nich slová. Venujem sa tomu dodnes, no už len veľmi málo. K perkusiam som sa dostal niekedy v roku 2007, kedy som si občas buchol, keď kamaráti vytasili "čunder gitary" a rúbali do nich staré známe odrhovačky. Pár rokov na to mi priateľ, ktorého si nesmierne vážim nielen ako muzikanta, povedal, že mám talent. Tak som ho začal rozvíjať a venovať sa hre aktívnejšie, začal som zodpovedne cvičiť. 2. Je niekto, kto ťa hudobne ovplyvnil? Mal si a máš hudobné vzory? Čo rád počúvaš? Najviac ma hudobne ovplyvňujú ľudia, s ktorými hrám. Keďže som samouk, moja hra plynie z pocitov a tie sú najintenzívnejšie, keď sa sústredím na hru, alebo sa nechám unášať improvizáciou. Samozrejme aj počúvanie hudby vie byť pre mňa veľmi intenzívne, kedy mnou prechádzajú silné emócie sprevádzané zimomriavkami, alebo až slzami dojatia. A to sú presne moje vzory... pocity, intenzita, spontánnosť bez hraníc, aneb všetko, čo sa dá hudbou vyjadriť. A čo rád počúvam? Keďže mám široký záber, len ťažko by som to tu nejako zhrnul. 3. Kedy a ako sa udialo, že si začal hrať v SHZ? Ále, raz som bol u kamoša na baráku a bol tam jeden škót a ja som si myslel, že je to William Wallace. No ukázalo sa, že to nie je žiadny škót, ale rodák z Prievidze a že je pesničkár. Volá sa Nany Hudák. Tak sme si zahrali a neskôr ma na jednom malom festivale oslovil, či by som s ním a Martinom Geišbergom zahral koncert. Hodinu alebo dve na to sme mastili na pódiu a bol to pre mňa príjemný zážitok. Dva roky neskôr, na tom istom festivale ma Nany oslovil, či by som mu natočil pár skladieb na album. Súhlasil som a tak sme za púštnych podmienok natočili viac ako zopár skladieb. Album sa volá Jazyk duší a mám z neho úprimnú radosť. Odvtedy som súčasťou Spontánného Hudobného Zoskupenia. 4. Máš aj ďalšie hudobné aktivity? Si členom aj iných hudobných projektov? Ako som už spomínal, mojou druhou hudobnou aktivitou je rap, no venujem sa mu len ako občasné hobby. Už niekoľko rokov fungujem tak, že si ma volajú rôzne hudobné zoskupenia, alebo jednotlivci na koncertovanie buď ako hosťa, alebo záskok. Poprípade ma pozývajú do štúdia, keď potrebujú natočiť perkusie. Momentálne pôsobím okrem SHZ ešte v dvoch kapelách a vyzerá, že ich bude viac. Tak uvidím, či sa to bude dať stíhať bez toho, aby sa mi kryli termíny koncertov. 5. Čo okrem muziky rád robíš? Okrem muziky rád maľujem, či už po plátnach, alebo tričkách. A ešte rád píšem texty, básničky, alebo po najnovšom príbehy, ktoré ilustrujem formou omaľovánky. Takto sa môžem venovať výhradne tvorbe, ktorá ma skutočne napĺňa a zároveň slúži ako výborná terapia. 6. Čo je pre teba v živote dôležité? Možno to bude znieť ako klišé, ale je to láska. A samozrejme sebarozvoj. Či už na duchovnej úrovni, alebo zdokonaľovaním svojich schopností. Ľudia si málo uvedomujú, aké je dôležité neustále sa posúvať a vzdelávať. Sme zahádzaný hromadou ťažkostí a starostí, no pokiaľ sa neodbremeníme od kameňov, ktoré nás ťažia, len ťažko nájdeme to vytúžené šťastie, alebo vyrovnané vzťahy s rodinou, priateľmi, sebou a všetkým vôbec. Takže dávam radšej prednosť tichu. Do búrky sa ženiem iba v nevyhnutných prípadoch, no postupne zisťujem, že žiadne nevyhnutné prípady neexsitujú. Je to len výplod mysle, ktorá odmieta kľud.
